Autor pôsobil ako vedúci odboru ochrany základných práv a slobôd v Kancelárii verejného ochrancu práv, bol členom Súdnej rady, je členom správnej rady European Union Agency for Fundamental Rights.
Sociálne siete sa menia na asociálne siete. Umožňujú bleskové prepojenie medzi kontinentmi a nikdy nebolo také jednoduché osloviť v sekunde tak veľa ľudí. Asociálnymi sa stali vtedy, keď pri šírení odkazov začali priorizovať príspevky nabité emóciami vrátane strachu, hnevu a primitívnej nenávisti.
Algoritmy platforiem nás poznajú a vedia, že čím je takýchto apelov viac, tým viac udržia našu pozornosť ako konzumentov reklamy. Priestor sietí sa plní bojovými náladami proti tým druhým.
Kde pravda nevíťazí
Čoraz viac ľudí na sieťach prebýva a trávi tam svoje životy. Čerpajú z nich informácie, podľa ktorých sa rozhodujú vo voľbách, v referendách, pri očkovaní aj pri varení. Informácie pre rozhodovanie vybrali algoritmy, ktorých prioritou je vzbudiť a udržať zaangažovanosť čitateľa.
V tomto výbere pravda nevíťazí.
Pochopili to aj záujemcovia o získanie politických pozícií. Kŕmia siete preferovaným obsahom a vďaka algoritmom majú ich odkazy oveľa väčší dosah. Predmetom ich útoku je „systém“ a jeho inštitúcie. Zvyšuje sa nedôvera, niekedy je terčom aj samotné demokratické zriadenie.
Ako sa má štát brániť?
Legitimita zásahu štátu proti slobode prejavu je daná závažnosťou hrozby pre iné práva a slobody. Ešte pred pár rokmi sme vplyv internetového násilia na dianie v reálnom svete nevedeli presne vyhodnotiť. Výskum tejto otázky však v posledných rokoch exponenciálne narástol a jeho výsledky potvrdzujú, že nenávisť sa z internetu prelieva do reálneho života.
V európskej tradícii sa však pravda rodí v dialógu a dovolené sú aj šokujúce a nepríjemné názory. Na presnej línii medzi zakázaným a dovoleným sa často nezhodnú ani skúsení právnici, prokurátori či sudcovia. Existujú jasné prípady, ale sivá zóna je veľmi široká. Posúdenie konkrétneho výroku závisí od kontextu a pravda sa niekedy vyvíja v čase.
Tradičné médiá majú vypracovaný systém na „stráženie“ obsahu. Budoval sa desaťročia a odrážal autentickú snahu predísť chybám aj cieleným manipuláciám. Nové médiá nemajú editorské postupy ani etické kódexy a ich interné pravidlá používania sa vymáhajú chaoticky.
Navyše prinášať pravdivý pohľad na svet nie je jadrom biznis modelu sietí.
Milanová aj Kolíková by chceli upratovať hoaxy Čítajte Nazrime, čo robia inde
Jednotlivé štáty teraz hľadajú riešenia na škále od mäkkých po tvrdé. Nemecko prenáša zodpovednosť za obsah sociálnych sietí na ich prevádzkovateľov. Tamojší zákon na zlepšenie vymáhania práva na sociálnych sieťach (NetzDG) umožňuje uložiť pokuty v rámci desiatok miliónov eur, ak prevádzkovateľ niektorej z kľúčových sociálnych sietí neodstráni škodlivý obsah dostatočne rýchlo – za deň, maximálne dva.
Prenos zodpovednosti na prevádzkovateľa má svoje výhody. Prevádzkovateľ pozná infraštruktúru siete, má na ňu priamy dosah a z hľadiska personálnych kapacít je na tom lepšie než mnohé krajiny.
