Autor je teológ
Pri stretnutí s neznámym človekom nás predovšetkým zaujíma, aký je a o čo sa usiluje. Až neskôr si kladieme otázky, kde sa narodil a čím boli jeho rodičia. Takto zrejme zmýšľali aj Ježišovi učeníci.
Kým Ježiš žil, bol pre nich rozhodujúci jeho osobný vplyv. Až neskôr sa začali zaujímať aj o jeho pôvod. Svedčia o tom nepriamo aj evanjeliá (K. Nandrásky).
Kométa a dom chleba
Podľa Lukášovho evanjelia sa Ježiš narodil za rímskeho cisára Augusta (24 pr. Kr. – 14 po Kr.). Matúš a Lukáš uvádzajú, že to bolo za vlády židovského kráľa Herodesa (37 – 4 pr. Kr.).
Príbeh o betlehemskej hviezde a súpis za Kviriniusa sa konal v roku 7 pr. Kr., ktorý mohol byť rokom Ježišovho narodenia.
V súvislosti s Ježišovým narodením evanjeliá uvádzajú svetlo veľkej hviezdy, ktorú viacerí bádatelia stotožňujú s Halleyho kométou. Už Kepler spojil Matúšovo legendárne podanie betlehemskej hviezdy, ktorá viedla mudrcov z Východu do Jeruzalema so zvláštnou dráhou Jupitera v roku 7 pr. Kr.
Ide o zriedkavý zjav nazývaný Veľká konjunkcia, ktorý nastáva len každých 794 rokov. Dochádza pri ňom k zblíženiu planéty Jupiter s planétou Saturn, ktorú na východe pokladali za hviezdu Palestíny. Stretnutie Jupitera so Saturnom v znamení Rýb sa pokladalo za znamenie, že v Palestíne sa v tom roku zjaví vládca konca času.
Podľa biblických prisľúbení sa Mesiáš mal narodiť v Betleheme. Betlehem dokonca nespochybnila ani židovská polemika vedená proti Ježišovi. Ale podľa novších poznatkov sa zdá pravdepodobnejšie, že sa Ježiš narodil v Nazarete. V evanjeliách Ježiša nikdy nenazývajú „Ježiš Betlehemský“, ale „Ježiš Nazaretský“.
Názov miesta Ježišovho narodenia súvisí s menom kanaanskej bohyne Luhama. Dokazujú to aj pramene pochádzajúce zo 14. storočia pr. Kr. Vysvetlenie názvu „Betlehem“ ako „dom chleba“ (bet lechem) má pôvod v ľudovej etymológii.
Evanjelista Lukáš ďalej uvádza sčítanie ľudu, ktoré priviedli Jozefa a Máriu do Betlehema. Týkalo sa súpisu ľudí a ich majetku, čo malo byť podkladom pre vyrubenie daní pre rímsku vrchnosť.
Keď v snoch hovoril Boh
Evanjelium podľa Jána jednoznačne označuje Ježiša za Jozefovho syna z Nazaretu. Napriek tomu, že raná cirkev upravovala texty evanjelií, zachoval sa aj rukopis, podľa ktorého Ježišovým otcom bol Jozef a jeho matkou Mária. Kritický aparát gréckeho textu Novej zmluvy to uvádza takto: „A Jozef, ktorý bol zasnúbený s pannou Máriou, splodil Ježiša.“
O Ježišovom počatí z „Ducha Svätého“ a narodení z „Panny“ sa píše len v evanjeliách podľa Matúša a Lukáša. Počatie z „Ducha Svätého“ pripomína Božie pôsobenie pri stvorení sveta.
Pre Židov Ježišových bolo uzavretie manželstva občianskou vecou. Predchádzali mu zásnuby, ktoré mali právne dôsledky. Od zasnúbenia k svadbe mohlo prejsť aj niekoľko rokov. Snúbenica bola povinná zachovávať vernosť rovnako ako manželka.
Podľa Matúšovho rozprávania Jozef a Mária boli už zasnúbení a čakala ich svadba. Vtedy však Jozef spozoroval, že Mária je tehotná. Pretože, ako píše Matúš, bol človek „spravodlivý“, rozhodol sa Máriu „prepustiť tajne“, aby ju nevystavil potupe pre jej stav.
Uprostred pochybností mal Jozef sen, v ktorom „anjel Pánov“ rozptýlil jeho pochybnosti a vyzval ho, aby prijal Máriu za svoju manželku a dieťaťu, ktoré sa z nej narodí, aby dal meno Ježiš. Jeho príchod bude vyslobodením ľudí z ich hriechov.
O Jozefovom sne sa zmieňuje Matúš. Podľa židovských zvykov Jozef legalizoval syna Márie aj tým, že mu dal osobné meno. Bol to právny úkon, ktorým včlenil Ježiša do Dávidovho rodu. Všeobecne sa vtedy uznávalo, že keď manžel dal novonarodenému dieťaťu meno, uznal dieťa prinajmenšom právne za svoje a prijal ho do svojej rodiny so všetkými právnymi dôsledkami.
V príbehu o Ježišovom narodení majú dôležitú úlohu sny. V národoch antického sveta, ale aj v „prírodných kultúrach“ súčasnosti sa vyskytuje názor, že sen tvorí podstatnú formu skúsenosti človeka s Bohom.
Dogmu o narodení z Panny zdôvodňuje cirkev aj tým, že sa odvoláva na výrok proroka Izaiáša, podľa ktorého „panna“ počne a porodí syna. Hebrejský text však nehovorí o „panne“, ale mladej žene, schopnej uzavrieť manželstvo a porodiť dieťa.
Opak despotov a uchvatiteľov
Príbehy o Ježišovom narodení sa k nám dostáva formou legendy o dieťati v jasliach v Betleheme, ktorý je „naším Pánom“. Tu totiž v protiklade k nábožensko-politickej nadvláde a jej predstaviteľom vidíme jadro teológie oslobodenia. Preto pozorne čítajme vianočný príbeh a uvažujme nad ním:
