Dnes sa to nezdá pravdepodobné, ale raz príde deň, keď sa diskusia o zdravotníctve nebude musieť sústrediť len na covid. A osobitne v chudobnejších a redšie osídlených oblastiach nám z toho nebude celkom dobre, vlastne sa netreba báť slova rumovisko.
Aj pred pandémiou platilo, že zvlášť ambulantný sektor mieri do havárie a raz príde deň, keď tisícky tých zubárov, pediatričiek a očných už naozaj odíde do dôchodku a nebude ich mať kto nahradiť. Nebudeme v covide hľadať pozitíva, ale možno nám pomôže rýchlejšie sa spamätať.
V mnohom je totiž výpovedné, že kým v druhej vlne sa počet ľudí na covidových lôžkach blížil k štyrom tisíckam, v tretej sa strop znížil o päťsto. Kapacita zdravotníctva asi za pol roka neklesla o osminu, ale problém sa zjavne prehĺbil. Čo s tým, je otázka za milión, vlastne mnoho miliónov.
