Autor je umelec a publicista
„Blíži sa deň, keď budeme dovolenkovať na Mesiaci a čoskoro postavíme veľkolepé mestá pod vodou, ale zatiaľ nevieme nájsť liek na bežné nachladnutie,“ spieva v jednej zo svojich skladieb kapela Conflict.
Na text, v ktorom britskí punkeri kritizujú prehnanú vieru vo vedu a v ľudský pokrok, som si spomenul pred niekoľkými dňami pri počúvaní správ o prípravách americkej vesmírnej agentúry NASA na vypustenie teleskopu Jamesa Webba.
Vypustenie najvýkonnejšieho vesmírneho teleskopu, aký doposiaľ ľudia zostrojili, prebehlo v sobotu 25. decembra, a ak sa misia podarí, pred ľudstvom sa otvorí nová kapitola poznania vesmíru, ale aj našej vlastnej minulosti.
Astronóm Svoreň: Od Webbovho teleskopu si sľubujeme veľa. Môže nájsť aj stopy života Čítajte „Nech sa pozeráte na čokoľvek, vždy vidíte minulosť a podľa toho, ako ďaleko dovidíte, takú dávnu minulosť pozorujete,“ vysvetľoval v českom rozhlase funkciu teleskopu Jan Spratek z Hvězdárny a planetária mesta Prahy.
Teleskop Jamesa Webba má šesťkrát väčšie zrkadlo ako doteraz najznámejší Hubblov vesmírny ďalekohľad, poletí jeden a pol milióna kilometrov od Zeme a dokáže skúmať aj také oblasti elektromagnetického spektra, ktoré jeho predchodca pozorovať nedokázal.
Vďaka tomu sa otvára možnosť, že zachytíme prvé záblesky objektov, ktoré vznikli hneď po konci veľkého tresku.
Do naplnenia ľudskej túžby nahliadnuť proti prúdu času investovala NASA nepredstaviteľných desať miliárd amerických dolárov. Pri vyslaní teleskopu do vesmíru má navyše iba jeden pokus - vzhľadom na vzdialenosť, ktorú teleskop poletí, budú servisné misie nemožné, a ak sa v celom procese niečo pokazí, táto obrovská suma môže vyjsť navnivoč.
Ako naložiť s vedomím, že takáto misia sa odohráva práve počas pandémie, ktorú sa už takmer dva roky nedarí ľudstvu dostať pod kontrolu?
