Autor je analytik INESS
Nechať cestovať pätnásťročné dievča autobusom domov zo školy je pre nás bežná vec. Nie je to tak všade. A nebolo to tak ani pre Malálu Júsufzajovú z Pakistanu v roku 2012.
Jej krajinou sa v tom období preháňali hordy teroristov z Talibanu a hlásali, že vzdelávanie dievčat sa protiví ich bohu. A na šírenie tejto viery neváhali použiť strelné zbrane. Takto postrelili pätnásťročnú Malálu, keď sa vracala zo školy.
Príbeh sa nakoniec skončil dobre. Podarilo sa jej prežiť a ešte zintenzívnila svoj boj za právo dievčat na vzdelanie. V roku 2014 korunovalo túto jej snahu získanie Nobelovej ceny za mier.
Okrem šťastného konca pre Malálu je tento príbeh zaujímavý aj niečím iným. Škola, z ktorej sa vracala, totiž nebola obyčajná základná škola, na aké sme zvyknutí u nás v rozvinutom svete.
Bola to súkromná škola, založená podnikateľom, fungujúca v konkurencii iných súkromných škôl a účtujúca si poplatky za služby. Vzdelanie pre Malálu a množstvo jej spolupútničiek v Pakistane zabezpečoval a stále zabezpečuje voľný trh.
Znie nám to ako niečo nepredstaviteľné. Pre ľudí z Pakistanu však ide o úplne bežnú vec. Ako je to možné?
