Či už tomu hovoríme zrada, alebo dohoda, Mníchov si dodnes v slovenských (a českých) dejinách zachováva osobitné postavenie. Moment v dejinách, keď mladú demokraciu zradili spojenci, na ktorých sa spoliehala, a podhodili ju rozpínajúcej sa diktatúre zo susedstva.
Dodnes mnohí ukazujú na Západ a pripomínajú, že sa vtedy zachoval zbabelo. Že obral Čechov a Slovákov o možnosť rozhodnúť o svojej budúcnosti. O nás bez nás.

Je paradoxné, že množina pripomínačov tejto neslávnej časti histórie sa tak veľmi prelína s množinou ľudí, ktorí blahosklonne privierajú oči nad predvojnovou dohodou Moskvy s nacistami a dohodu podobnú mníchovskej by najradšej zopakovali. Tentoraz na Ukrajine.
Lebo o tom sú volania, že NATO by malo vyhovieť Rusku a zaručiť, že Ukrajina sa nikdy nestane jeho členom. Ukrajinu zobrazujú ako nesvojprávne dieťa, o ktorého európskej či ruskej budúcnosti musia rozhodnúť „dospelí“. Lebo ona sama to nezvládne a je jej nezvratným osudom poslúchať silnejšieho.