Keby nebolo predvianočného týždňa či dvoch, rok 2021 v slovenskej politike by sa dal hodnotiť ako čistá tragédia. Niežeby reformy nemocníc a národných parkov, ktoré prešli navzdory očakávaniam, z tragédie zásadne uberali, sama osebe pozitívna je však skutočnosť, že zásluhou týchto dvoch hlasovaní sa ešte nevyparili do stratena miliardy z fondu obnovy. To je úspech roka 2021.
Politická udalosť roka – výmena premiéra – nenaplnila očakávania (teda ak nejaké boli). Drísty, že „Heger je hovorca Matoviča“ a podobne, sú síce mimo reality, no konsolidácia štvorspolku, čo mala byť podmienka sine qua non prežitia, sa premiérovi nepodarila.
Kľúčovou žabou na všetkých prameňoch je konfliktogénny minister financií, takže po deviatich mesiacoch je ešte prípadnejšia kritika Sulíka, ktorý vlastné zotrvanie v rezorte hospodárstva postavil nad úplné vyhodenie Matoviča z vlády. Ex post je zjavné, že obeť by prešla. Koaličné spolužitie by nadobudlo inú kvalitu, i keď by Matovič iste smradil aj z parlamentu.
