Autorka je šéfredaktorkou The Slovak Spectator
Silvester s najlepším výhľadom som zažila presne pred desiatimi rokmi.
„Nebojte nyšt, ste v špitále,“ povedal nám doktor na rannej vizite, ktorá v mojom prípade pozostávala zo súcitného pohľadu niekde smerom k môjmu vankúšu a letmého dotyku na zápästí. Desať sekúnd, dosť na to, aby navodil dojem, že mi meria pulz, a teda naše krátke stretnutie má aj kvantitatívne parametre.
Ležala som na najvyššom poschodí pôrodnice, oddelení gynekológie, kam sa na sviatky presúvalo aj rizikové s budúcimi matkami, ktoré mali Vianoce stráviť v nemocnici. Mesto s polnočným ohňostrojom sme mali ako na dlani.
Na Silvestra som bola už na oddelení zabývaná a ani mi nenapadlo nad sebou nariekať tak ako prvé dni v nemocnici. Dátum, keď by moje dieťa mohlo bezpečne prísť na svet, a teda dátum, keď sa opäť osprchujem vo svojej vlastnej kúpeľni, bol blízko a ja som predsa bola disciplinovaná mamička.
Lebo taký je svet ženských vecí. Plný zdrobnenín, malý svet, ktorý obývajú mamičky a sestričky a v ktorom rodia doktori, veľmi často v mužskom rode. No ktovie, už je to desať rokov a nejaké zmeny odvtedy nastali.
Svet spoločných tajomstiev
Naša izba bola spočiatku taký klub vystrašených dievčat ďaleko pred tridsiatkou, z ktorých sa dňom príjmu stali mamičky.
Ako sa máte, mamičky? bodro nás zdravili ľudia v bielych plášťoch. Dobré ránko, mamičky, prišla ráno pred šiestou sestra a rozdala obávané tabletky, lebo nič nie je nalačno lepšie, ako dožičiť si konskú dávku železa.