George Bush pri prejave vo Fort Bragg. FOTO - REUTERS
Americká politika je na tom lepšie aj preto, že Irak je na tom horšie A hlavne realitou Iraku.
Nemé ticho
Príkladom novej triezvosti bol prejav prezidenta Busha vo Fort Bragg v utorok večer. Kým kamera kĺzala ponad hlavy vojakov v červených baretoch, televízny komentátor nás varoval, že prejav môže trvať dlho, pretože je pravdepodobné, že bude prerušovaný viacnásobným srdečným potleskom tohto lojálneho vojenského publika. V skutočnosti ho obecenstvo prerušilo potleskom len raz. Raz! Riadky, ktoré ešte minulú jeseň počas volebnej kampane prebúdzali istú búrku ("nedovolíme, aby našu budúcnosť určovali vrahovia a tí, čo vyhadzujú do vzduchu autá") teraz narazili na nemé ticho. Sedeli disciplinovane, vojaci natlačení v zomknutých radoch, hladko oholení, nahranato vystrihaní s jemne znudeným výrazom a prinajmenšom v jednom prípade, ktorý som spozoroval, rytmicky prežúvajúci žuvačku.
