govaných cudzincoch v exkluzívnych hoteloch, či o slovenských mafiánoch tamtiež, ktorých aj v Tatrách obklopuje umelá mikroklíma prepychu, rovnaká ako na Bahamách. Hovorím o obyčajných Slovákoch, Čechoch, Poliakoch či Nemcoch z nižšej strednej triedy, ktorí tvoria zdrvujúcu väčšinu sezónnych návštevníkov Tatier. Práve som s nimi prežil týždeň pri Štrbskom plese a moja skúsenosť s dnešnými Tatrami nie je zvlášť povzbudzujúca.
Skrejpry, odťahovače, nakladače, motorové píly, obrovské tatrovky s prívesmi (či ako sa celá tá rachotiaca technika volá) sa na začiatku letnej sezóny v srdci kúpeľného centra ešte stále zúrivo pasujú s vlaňajšou kalamitou. Dobre, tolerujeme, nestihli to, ale kde sa objavia, tam po nich zostáva spúšť. Kde odťahujú drevo, zostanú po nich centimetre zeminy na chodníkoch (ktorú najbližší dážď premení na blato), po ktorých sa potom brodia turisti, hromady konárov, ktoré treba obchádzať. Čo stroj naberie, to odvezie. Aj keď sa okolo neho motajú štyria "pracanti", žiaden z nich nezdvihne a nehodí do stroja pozostalé konáre, nehovoriac už o ostatnom sajrajte. Že by po nich malo zostať čisto aspoň na cestách a chodníkoch, to nikomu ani nepríde na um. Na značenom turistickom chodníku k vodopádu Skok, v menšej miere aj na náučnom chodníku na Popradské pleso a symbolický cintorín, po ktorých denne prejdú stovky až tisícky turistov, treba preliezať cez odpílené kmene stromov, ktoré tam zostali pohodené. Turisti (vrátane školských výprav, starých otcov a materí s vnúčikmi) si už vyšliapali nové obchádzky, na ktorých trénujú svoje fyzické zručnosti. Kto by sa o takéto malichernosti zo sporných strán zaujímal!
Vnúčikovi z lanovky na Solisko odletela kdesi medzi deviatym a desiatym pilierom čapica. Chceli sme mu kúpiť novú, ktorá by mu pripomínala Štrbské Pleso, alebo aspoň Vysoké Tatry. Dva dni sme chodili, nenašli sme takú. Nemecký, český, americký turista tu nájde plno čiapok s českými, nemeckými, americkými, francúzskymi či inými exkluzívnymi zahraničnými reklamnými značkami, ale ani jednu slovenskú. Nie som nacionalista, ale to ma naozaj nasrdilo. Napokon sa nám podarilo kúpiť mu aspoň neutrálnu čiapku, bez akejkoľvek značkovej reklamy, keď už o ňu Štrbskú Pleso či Vysoké Tatry nemajú záujem. To isté s obmenou platí pre ostatné suveníry. Ako som sa dozvedel, v šiatroch sa predávajú prevažne upomienkové predmety (valašky, píšťalky, drevené korále, pletené košíky atď.) dovezené z Poľska a Ukrajiny. V starom obchodnom dome sídliaci Supermarket predáva síce slovenské výrobky, ale aj s tradičným slovenským prístupom k nim a zákazníkovi. Po obyčajné slovenské maslo som tam chodil tri dni, kým im ho napokon doviezli.
