Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania
Ako dieťa som sa dobre učil, ale môj otec sa aj tak na každom rodičovskom združení pýtal, na čom by som mal ešte popracovať. A triedna učiteľka mu vždy povedala, že všetko je v poriadku, len hrozne škriabem.
Keď prišiel domov, niekoľko týždňov sa ma pokúšal prinútiť zlepšiť moje vskutku otrasné písmo. Okrem konfliktov to k ničomu neviedlo – ešte o tridsať rokov neskôr organizovali moji poslaneckí asistenti obľúbené súťaže, kto dokáže rozlúštiť šéfove poznámky.
Riešenie priniesli až technológie – odkedy píšem viac ako 95 percent textov na počítači, je kvalita kaligrafie nepodstatná.
Na túto historku som si spomenul v ostatných dvoch rokoch, keď sa so mnou viaceré štátne aj mimovládne organizácie radili, ako zlepšiť ekonomickú budúcnosť Slovenska. Všetci už dnes chápu, že bez inovácií, vzdelanosti a ekonomiky postavenej na vyššej pridanej hodnote môžeme zabudnúť na úspešnú krajinu.
Oveľa menej jasné je, ako takýto skok vpred dosiahnuť.
Dobrými úmyslami do slepej uličky
Klasický prístup, ktorý vynucuje napríklad aj Európska komisia, je nasledujúci: začne sa porovnaním Slovenska s tými najlepšími štátmi v danej oblasti – alebo aspoň s európskym priemerom. Tam, kde krajina zaostáva, naplánujeme dlhý zoznam opatrení na zlepšenie.
