Nielen premnoženie textov, ale aj ich neprítomnosť sú komentárom k téme. Neochota pisateľov pripomínať si so začiatkom roka vznik tejto republiky nie je náhodná a nedá sa pripísať opici po Silvestri. Isto, takto o rok bude okrúhle výročie a čosi napísať už bude treba.
Lenže pozvoľná generačná výmena medzi spomínajúcimi mení aj samotné spomínanie.
Ešte pred časom sa medzi demokratickou občiansky naladenou verejnosťou nenosilo referovanie na Deň Ústavy SR – výročie bude tento rok – a ani na samotný vznik republiky. Oprávnene to má čosi do činenia so spôsobom, akým sa republika udiala a kto boli jej krstné figúry.
Ľuďom, pre ktorých samostatnosť nie je hodnota nadradená demokracii, sa robilo nevoľno z vynárajúcich sa odkazov na vojnový štát, prípadne z výronov nacionalizmu, ktorý južnejšie od nás potrhal Juhosláviu na kusy.
Zatiaľ však na českých školách odrástla pomerne silná skupina slovenských študentov, ktorej hlas by pri hodnotení samostatnosti nemal ostať mimo bilančnej misy.
