Autor je ekonóm pôsobiaci v Národnej banke Slovenska a na Univerzite Komenského. Text vyjadruje názor autora a nereprezentuje oficiálny postoj NBS.
Záujem Slovákov o investície do digitálnych aktív rastie. Objavujú sa nové a nové služby ponúkajúce atraktívne výnosy i možnosť byť súčasťou "digitálnej revolúcie". Dôležité je však zachovať si opatrnosť a nenaletieť.
Myslime na skúsenosť s nebankovkami
Nie je to tak dávno, keď na našom trhu pôsobila pestrá paleta nebankových spoločností. Aj napriek varovaniam odborníkov sa mnohí ľudia dali zlákať nereálnymi sľubovanými výnosmi, ktoré bežne dosahovali až 40 percent ročne, a masívnou reklamnou kampaňou. Tisíce ľudí prišli o úspory.
Podobnou "tutovkou" sa zdali nehnuteľnosti – kým neprišla kríza v roku 2008.
Dnes sa do módy dostali investície do digitálnych položiek v databázach na báze technológie blockchain. Ponuka je široká – od množstva kryptomien (najznámejšou takouto menou je bitcoin) až po najrôznejší digitálny obsah distribuovaný ako NFT (non-fungible token).
Na rozdiel od minulosti takéto investície nevyžadujú žiadnu zvláštnu technickú zručnosť a sú jednoducho dostupné každému cez appky v telefóne.
Bohužiaľ, v drvivej väčšine prípadov však predstavujú investície do "krypta" extrémne riziko, ktorému investori nemusia v plnej miere rozumieť.

Bubliny a tulipány
Hlavným problémom takýchto investícií je, že samotný produkt je obvykle bezcenný. Zástancovia kryptomien môžu namietať, že aj tradičné meny môžu zo dňa na deň stratiť hodnotu, ak im ľudia prestanú veriť. Klasické peniaze však plnia v spoločnosti dôležitú úlohu – vieme nimi platiť.
Transakcie dnešnými kryptomenami bývajú drahé a pomalé, a tak sa snahy využívať ich ako platidlo končia neúspechom.
V roku 2018 sa o tom mohli presvedčiť organizátori bitcoinovej konferencie v Miami, ktorí museli požiadať účastníkov o platby v dolároch po tom, ako sa bitcoin ukázal ako nepraktický pre vysoké poplatky a dlhý čas spracovania transakcií.