Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Naša Európska komisia – podobne, ako príslovečný čert – nikdy nespí.
V čase, keď sa väčšina z nás pokojne a v súlade s platnými pandemickými pravidlami pripravovala osláviť fakt, že naša planéta ukončila ďalší obeh okolo svojej hviezdy, neúnavní úradníci Komisie poslali členským štátom návrh textu, ktorý klasifikuje energetické zdroje a určuje, ktoré z nich bude možné považovať za ekologicky udržateľné na investičné účely.
Prevádzkovatelia jadrových a plynových elektrární (v druhom prípade aj teplární) si môžu vydýchnuť, sú tam.
Je pravda, že Komisia prisľúbila rozoslať návrh do konca minulého roka a keďže ide o veľmi citlivú záležitosť, pri ktorej bolo vopred jasné, že sa nepodarí uspokojiť všetky zainteresované strany, text sa asi finalizoval v poslednej chvíli.
Vystavila sa tým však zároveň podozreniu, že v tomto konkrétnom prípade jej novoročné oslavy a dva dni voľna, ktoré nasledovali hneď po rozposlaní dokumentu, padli náramne vhod.
Prečo je takzvaná "taxonómia", teda klasifikovanie investícií podľa ich udržateľnosti, taká dôležitá? Nuž, pretože ide o peniaze. Veľmi veľa peňazí a potenciálne ešte mnohonásobne viac. A to nielen z verejných zdrojov, európskych či národných, ale aj zo súkromných investícií a úverov v celej EÚ.
Dôkazom je napríklad aj reakcia hlavného analytika Českej sporiteľne Petra Bárteka: "Zařazení jádra a velmi nízko emisních zdrojů na zemní plyn by výrazně podpořilo ratingy udržitelnosti ČEZ-u a pomohlo by k získání financování na plánovanou konverzi starých uhelných tepláren na zemní plyn. (...) Pro dnešek tento krok EK vnímáme pro akcie ČEZ mírně pozitivně."
Čoraz viac ľudí sa totiž začína pri investovaní pýtať nielen na očakávané výnosy, ale aj na to, či sú ich peniaze investované do ekologicky udržateľných projektov. Investičné spoločnosti a banky na tento dopyt reagujú.
Doteraz však neexistoval jednotný a dôveryhodný spôsob posudzovania a jasné kritériá. Výsledkom bol preto často tzv. greenwashing, pri ktorom investor (alebo podnik) označí za "zelené" celé svoje portfólio, hoci skutočne ekologicky udržateľné investície v ňom tvoria často len zanedbateľné percento.
Greenwashing: Ako firmy aj politici zavádzajú pri zelených témach Čítajte Ako zabrániť tzv. greenwashingu
V princípe existujú dva spôsoby, ako tento problém vyplývajúci z informačnej asymetrie medzi individuálnym investorom na jednej strane (a takými sú napríklad aj mnohí z nás, ktorí si sporia na dôchodok v druhom pilieri) a investičnými fondmi či verejne obchodovanými spoločnosťami na druhej strane.
Ten prvý hovorí, že regulátor musí žiadať od investičných fondov, aby zverejňovali viac informácií o tom, do akých projektov dávajú peniaze. Tým sa vyrovná informačná asymetria a každý z nás sa bude vedieť rozhodnúť, či chce svoje úspory investovať udržateľne, alebo nie.
