Autor je umelec a publicista
Po takmer dvoch rokoch od vypuknutia pandémie cítime únavu. Z obmedzení, opatrení, dezinformácií, vzájomnej nedôvery a polarizácie. Popritom je však užitočné pripomenúť si aj niečo pozitívne.
Za mnohé problémy, ktorým čelíme, môže naša ľudskosť, citlivosť a etický pokrok.
Predstavme si, že by koronavírus zasiahol ľudstvo v inom období histórie, v časoch, keď ľudský život až tak veľa neznamenal a keď dožiť sa staroby bolo privilégiom. Ľudia by zomierali, najmä starší a oslabení, tak ako dnes, no ich smrť by zrejme až tak zásadne nenarušila chod spoločnosti.
Samozrejme, aj naši predkovia pocítili ničivú silu pandémií, napríklad tej, ktorú vyvolal mor a ktorá v stredoveku zahubila približne polovicu európskej populácie. Avšak neliečené ochorenie moru má smrtnosť 50 až 70 percent.
Dnes nás drží v šachu celé mesiace menej závažné ochorenie, napriek všetkému pokroku medicíny. Dôvodom je, že sa snažíme bojovať o každý ľudský život. Opatrenia a obmedzenia znášame preto, aby sme umožnili lekárom liečiť každého pacienta.