Do nového roka vstúpila Európska komisia skutočne zostra: Jej rozhodnutie pripustiť jadro a plyn medzi "zelené" zdroje energie bude mať ďalekosiahly presah do politiky i financií. A aj do "sociálna", čiže do vreciek občanov celej Únie, keďže im "hrozia" zrejme cenovo omnoho dostupnejšie účty za energie.
Zásadným dosahom kroku EK totiž bude zvýhodnené financovanie i poisťovanie budovania nových elektrární na atómový a plynový "pohon", čo – okrem iného, ale predovšetkým – významne zreálňuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roka 2050, ktorá je dlhodobým cieľom EÚ v boji s klimatickou krízou.
Isteže, rozhodnutie má aj úskalia. Ani ich nemôže nemať, keďže je doslova "vydretým" kompromisom medzi dvoma skupinami krajín.
Prečo sa plyn a jadro ocitli na zelenom zozname (píše Peter Stach) Čítajte To, že za "zelené" sa majú počítať iba tie reaktory, ktoré získajú stavebné povolenie do roku 2045, sa vníma vo Francúzsku i v Česku kriticky, ako ústupok nemecko-rakúskej protiatómovej "osi". Parížu, Prahe ani ďalším však nič nebráni ponáhľať sa s povoľovaniami.
