Autor je profesor na Claremont McKenna College a mimoriadny partner pri nemeckom Marshallovom fonde Spojených štátov
Za studenej vojny bola Európa strategickou prioritou Ameriky. Východná Ázia bola prevažne vedľajšou záležitosťou, hoci USA viedli krvavé vojny v Kórei a Vietname a poskytovali tiež bezpečie Japonsku, Južnej Kórei a Taiwanu.
V rozbiehajúcej sa novej studenej vojne medzi USA a Čínou sa však americké strategické priority prevrátili. Dnes dominuje bezpečnostnej stratégii Spojených štátov čínska hrozba a východná Ázia nahradila Európu v úlohe hlavnej scény svetovo určujúcej geopolitickej súťaže.
Bezpečnostné dôsledky tejto zmeny amerického zamerania sú čoraz viditeľnejšie.
Kocúr nie je doma
Odporcovia Ameriky tak využívajú najmä fakt, že je zaneprázdnená Čínou. Napríklad Irán sprísnil postoj v patových rokovaniach o obnovení Spoločného súhrnného akčného plánu, čiže jadrovej dohody z roku 2015, z ktorej sa vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa stiahla roku 2018.
Zdá sa, že iránski vodcovia stavili na to, že jeho následníkovi Joeovi Bidenovi sa absolútne nebude chcieť uchýliť sa k vojenskej sile a uviaznuť v novej blízkovýchodnej vojne, keď sa USA sústredia na potenciálny konflikt s čínskou Ľudovou oslobodeneckou armádou.
Súčasné hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina voči Ukrajine sa zjavne zakladajú na podobných kalkuláciách. Putin je presvedčený, že má teraz oveľa voľnejšiu ruku na obnovenie ruského vplyvu v bezprostrednom susedstve, keďže Amerika si nemôže dovoliť nechať sa rozptýliť od strategického zamerania na Čínu.
Nedá sa byť všade
Nedávne kroky Iránu a Ruska živo ilustrujú americkú strategickú dilemu. Aby Spojené štáty zvýšili pravdepodobnosť priaznivého výsledku svojej studenej vojny s Čínou, musia si uchovať strategickú disciplínu a vyhnúť sa sekundárnym konfliktom, ktoré by mohli odviesť ich pozornosť a aj financie.
Bidenovo náhle – a zbabrané – stiahnutie sa z Afganistanu roku 2021 podčiarkuje odhodlanie jeho vlády v tomto ohľade.
