Sotva sa dá uveriť, že na Slovensku zostal jediný umelec či umelkyňa, jediný zvukár, speváčka a dokonca umelecký nadšenec, ktorý by veril, že ministerstvo má snahu svojich ľudí podržať.
No keď sa v priebehu niekoľkých dní roztrhlo vrece s petíciami, výzvami, apelmi či aspoň výkrikmi do tmy, rozhodla sa Natália Milanová konať.
Na prvé upokojenie vášní na svojom facebooku (lebo taká je súčasnosť) jej ministerstvo uviedlo, že nový kultúrny semafor je už pripravený. Nástroj, ktorý bude lepší ako ten predchádzajúci a ktorý bude zohľadňovať nové vedecké poznatky.
Kadekomu by v prvej naivnej eufórii zišlo na um, že ministerstvo kultúry sa skutočne inšpirovalo zahraničnými výskumami a experimentmi, ktoré sledovali, či a ktoré kultúrne podujatia sú pre svetovú pandémiu skutočne rizikové.
Napokon, počas nášho márneho boja s pandémiou sa už veľakrát povedalo, aby najmä nikto nič prevratné alebo dokonca atómové nevymýšľal, nech len pozeráme a používame to, čo robia tí úspešnejší.
Potom sa však ukázalo, že tento záhadný semafor sa síce úspešným projektom inšpiroval, no nie celkom tak, ako by sme chceli.
