Autor je členom Slovenského ochranárskeho snemu, pracuje v ÚM STU
Ak sa nestane zázrak, tak jadro a zemný plyn budú v EÚ vyhlásené za udržateľné, či dokonca zelené zdroje energie. Má to byť "len" na tzv. prechodné obdobie, ktoré je však také dlhé, že jeho konca sa už moja generácia nedožije.
Ale dá sa problém (udržateľná energetika a klimatická kríza) riešiť tým, čo je jeho súčasťou? Nie je to skôr ďalší krátkozraký pokus o vyháňanie čerta diablom?
A to ani nehovorím o rizikách a nedoriešených problémoch spojených s jadrom v krajine, ktorá už jednu haváriu jadrovej elektrárne (A1 v Jaslovských Bohuniciach v roku 1977) zažila a ktorá stále nepozná budúcnosť svojho hromadiaceho sa jadrového odpadu, ani o geopolitickej závislosti súvisiacej tak s jadrom, ako aj s plynom.
Investíciu si zaslúži opustenie jadra
Ak si niečo v tejto súvislosti zaslúži podporu, tak nie výstavba nových astronomicky predražených jadrových blokov, ale investície do bezpečného cúvania z tejto slepej uličky. Takúto pozíciu by sme privítali od našej vlády pri hlasovaní o novej taxonómii v Bruseli.
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Nikto nežiada odstaviť jadro a plyn „"z večera do rána". Ale podporovať ich ako niečo ušľachtilé, zelené či udržateľné a na úkor naozaj udržateľnejších riešení, je podľa mňa neperspektívne a nezodpovedné.
Obnoviteľné zdroje energie znamenajú pre východnú Európu menej závislosti od Ruska a vyššiu bezpečnosť Čítajte Zrozumiteľne to vo svojom stanovisku vysvetlil podpredseda najväčšej európskej siete mimovládok v oblasti životného prostredia a udržateľnosti – EEB (SME, 5. 1. 2022), ktorý uviedol dostatok argumentov, prečo jadro a plyn, pri korektnom zahrnutí celej ich uhlíkovej stopy, nie sú žiadne nízkouhlíkové alternatívy.
