Autorka je antropologička, pracuje v Sociologickom ústave SAV
David Scheffel, holandsko-český antropológ pôsobiaci v Kanade, sa výskumu marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku venoval už od 90. rokov. V rokoch 2020 až 2021 bol právoplatne odsúdený za sexuálne zneužívanie štyroch maloletých rómskych dievčat, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže a nedovolené ozbrojovanie, ktorých sa dopustil počas svojho výskumu juvenilnej prostitúcie na východnom Slovensku.
Antropológ vo viacerých verejných vyhláseniach tvrdí, že podmienky jeho väzby nezodpovedajú normám EÚ, že slovenská polícia a súdny systém nie sú dôveryhodné, že sa stal obeťou falošného obvinenia, že jeho maloleté obete sú závislé od drog a notoricky klamú, či to, že polícia sa jeho – podľa Scheffela vykonštruovanému – prípadu venovala len preto, aby ho ako svojho kritika zdiskreditovala.
Po Scheffelovom obvinení asociácia kanadských univerzitných vyučujúcich, ale najmä česká, kanadská a visegrádska antropologická asociácia vydali vyjadrenia, v ktorých žiadali o transparentný a spravodlivý proces, prípadne apelovali na akademickú slobodu skúmať aj také kontroverzné témy, akými sú detská prostitúcia či sexuálne správanie mladistvých.
Ale takto sa dnes neskúma
Na žiadostiach o spravodlivý proces a slobodu bádania nie je nič zlé. V stanoviskách akademických komunít však chýba dištancovanie sa od etiky Scheffelovho výskumu.
Neprináleží mi vyjadrovať sa k Scheffelovej vine alebo nevine ani k priebehu súdneho konania. Ako človek s dlhoročnou skúsenosťou s antropologickým terénnym výskumom a vyučovaním jeho metód sa však cítim kompetentná posúdiť Scheffelove výskumné metódy.
Antropológ si podľa vlastných verejných vyjadrení pozýval deti do svojho obydlia, pracoval s nimi bez svedkov a fotil si ich sexuálne praktiky. Keďže išlo o "dobrovoľnú" aktivitu, považuje to za neproblematické.
Nič z toho však nezodpovedá súčasným štandardom antropologického výskumu: nie je náhoda, že sa Scheffel vo svojich vyhláseniach a obhajobe odvoláva na sto rokov staré práce Malinowského a Meadovej. V súčasných by oporu pre svoje metódy nenašiel.
A čo ujma maloletých?
Zjednodušene môžeme povedať, že k etike sa v súčasnom antropologickom výskume pristupuje dvoma spôsobmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
