Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Vyzerá to tak, že násilné správanie školákov z Miloslavova by sa tentoraz nemuselo skončiť (ako mnohé podobné príbehy) len alibistickými vyjadreniami autorít.
Niečo iné cítiť vo vzduchu. Okrem obvyklého mlčania sociálky (čo však neznamená, že niečo nerobia, aby sme im nekrivdili) a obvyklej zdržanlivosti polície, aby verejnosť chvíľu počkala s úsudkami, kým vyšetria výtržníctvo a ublíženie na zdraví (dúfajme, že za zdravie považujú aj to duševné), veľmi nepočuť to typické "vzhľadom na okolnosti prípadu sa nebudeme vyjadrovať".
Lebo tak to býva.
Zmeniť pre incident v Miloslavove zákon? To nie je najlepší nápad Čítajte Zaznie táto veta, vyjde zopár článkov a potom nastanú týždne, mesiace mlčania dôležitých ľudí. Až kým "to" nevyšumí. Tak ako vyšumeli obdobné príbehy z Košíc či z Komárna, Bratislavy, ktoré sa veľmi podobali na ten miloslavovský a my sme sa už nikdy nedozvedeli, čo bolo ďalej.
Ostali tie deti v triede – obeť aj agresor - spolu? Alebo museli odísť do inej školy? A kto odišiel? Aká pomoc a od koho im bola poskytnutá a s akým výsledkom? Ako vyzerali tresty? Bola to znížená známka zo správania, pobyt v reedukačke alebo nič?
A čo dospelí? Čo urobili, aby sa to neopakovalo?
Kedy hovoríme o šikanovaní, kedy o gangu
Teraz však cítiť snahu reálne niečo riešiť. Nečudo. To video a to, čo sa z neho vyvalilo, koncentrované detské násilie, ochromilo množstvo ľudí. Naozaj sa to môže diať?
A mohlo by sa to stať "našim" deťom? Alebo by to dokonca mohli "naše" deti urobiť iným deťom?
