Autor je výkonným riaditeľom think-tanku Central European Institute of Asian Studies (CEIAS)
Napriek opakujúcim sa lockdownom a zavretým hraniciam bol rok 2021 jedným z najdynamickejších vo vzťahoch Číny s Európou.
Počas prvého polroka sme pozorovali uvalenie čínskych sankcií na predstaviteľov inštitúcií EÚ (vrátane slovenskej europoslankyne Miriam Lexmannovej – pre jej pozíciu k prenasledovaniu Ujgurov, pozn. red.) a európskej občianskej spoločnosti, stroskotanie rokovaní o investičnej dohode, ako aj prípravu nových právnych nástrojov na limitovanie čínskeho ekonomického a politického vplyvu v Európskej únii.
Udalosti druhej polovice roka priniesli ešte zaujímavejší vývoj. Čína sa totiž rozhodla exemplárne potrestať Litvu za rozvoj vzťahov s Taiwanom, pričom na tento účel zneužíva globálne zásobovacie reťazce a prepojenosť európskych ekonomík.
Litva medzi Čínou a Taiwanom
Čím si Litva vyslúžila čínsky hnev?
Súčasná litovská vláda zastáva kritickejšie postoje voči Číne, a to v oblasti národnej bezpečnosti i ľudských práv. Litva zároveň vystúpila zo zoskupenia 17+1, ktoré združuje Čínu a krajiny strednej a východnej Európy a ústne poukázala na problematickú povahu, ako aj to, že účasť Litvy v tomto zoskupení Litve neprinášala žiadne zásadné ekonomické benefity.
Litva sa zároveň odhodlala rozvíjať vzťahy s demokratickým Taiwanom, ktorý si však Čína v rámci politiky jednej Číny nárokuje ako súčasť svojho teritória, hoci Komunistická strana Číny nad ním nikdy nemala kontrolu.
Taiwan a Litva sa v auguste rozhodli, bez toho, aby Litva Taiwan diplomaticky uznala, otvoriť reprezentačné kancelárie. Vo Vilniuse sa tak v novembri otvorila Taiwanská reprezentačná kancelária.
Podobné úrady existujú aj vo väčšine členských štátov EÚ, ale typicky nesú meno Tchajpejská reprezentačná kancelária (podľa hlavného mesta, pozn. red.), nie Taiwanská (ako napríklad Tchajpejská reprezentačná kancelária v Bratislave).
Bez ohľadu na pomenovanie inštitúcie je však tento krok plne v súlade s politikou EÚ voči Číne.
Od tohto momentu možno badať systematické stupňovanie čínskeho tlaku na Litvu, ktorý rozhodnutie povoliť otvorenie Taiwanskej reprezentačnej kancelárie vo Vilniuse považuje za uznanie Taiwanu a porušenie tzv. princípu jednej Číny, pričom v jadre sporu stojí najmä otázka pomenovania reprezentačnej kancelárie.
Čína vidí Američanov
Diplomatická reakcia Pekingu prišla takmer okamžite po augustovom oznámení zriadenia reprezentačných kancelárií. Čína povolala do ústredia svojho veľvyslanca a vyzvala Litvu, aby tak spravila tiež.
Po faktickom otvorení Taiwanskej reprezentačnej kancelárie Čína v novembri degradovala status litovskej diplomatickej misie v Pekingu. Následne v decembri požiadala všetkých litovských diplomatov, aby odovzdali čínskemu ministerstvu zahraničných vecí diplomatické preukazy.
V dôsledku tejto situácie, správ o zastrašovaní a obáv o bezpečnosť, litovských diplomatov a ich rodiny tesne pred Vianocami z Pekingu evakuovali.
Okrem diplomatickej odozvy na situáciu reagovali aj čínske média a aparát štátnej propagandy. Tie interpretovali zbližovanie Litvy a Taiwanu ako dôsledok tlaku USA.
„Čínski experti poukázali na to, že stratégiou tejto malej krajiny je nakloniť si a nasledovať USA a byť ,lojálnou bábkou‘, ktorá najzúrivejšie šteká na strategických rivalov USA výmenou za ochranu,“ napísal propagandistický Global Times.
Štátne médiá zároveň volali po tom, aby bola Litva, „bláznivá malá krajina plná geopolitických obáv“, potrestaná.
