Udalosť týždňa
USA-NATO-Rusko-Ukrajina.
Rozhovory v Ženeve a Bruseli sú pre Kremeľ samy osebe „píárovou“ (imidžovou) výhrou, keďže jednou z ambícií Putina – azda aj hlavnou – je pózovať pred svetom ako rovný s Bidenom.
Putin ukazuje, že preňho sú partnerom len USA, nie akási Weimarská štvorka (Nemecko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina), ktorá bola kedysi vymyslená špeciálne na riešenie Krymu a Donbasu, čo je smutné zrkadlo geopolitického výtlaku Európy.
Keďže s mračnami vojakov na ukrajinskej hranici Rusi napätie trvalo udržiavajú, USA/NATO rokujú pod tlakom, ktorému by chceli predísť „deeskaláciou“ (Stoltenberg). Putinove dve nesplniteľné podmienky – Ukrajina nikdy do NATO a vojenské (infra)štruktúry späť pred rok 1997 – však udržiavajú dynamický pat, z ktorého je cesta von len s akýmsi kompromisom.
Tu sa črtá obava, že Biden stratí trpezlivosť prvý a ponúkne Rusom niečo, čo bezpečnostno-strategicky oslabí strednú Európu.
Sme v dosť schizofrenickej pozícii – na strane jednej každý (normálny) by mal chcieť, aby sa USA s Rusmi dohodli, na strane druhej je pre Slovensko zrejme bezpečnejší (prijateľnejší) aj dlhodobý pat, než byť na stole ako výmenný artikel v geopolitike.
