Predoslať treba, že za Kolíkovej novelu zákona, ktorou chce trestať hoaxy a dezinformácie, by autor nehlasoval. Súhlasí s názormi, ktoré už odzneli, o vágnosti a zneužiteľnosti formulácií.
Navyše – a to už neodznelo – celkom desí predstava, že vrchnými arbitrami lží, ne(polo)právd a „fejkov“ by boli slovenskí sudcovia a prokurátori. Podobne desivý by bol nejaký vládny (štátny, európsky) „úrad pravdy“.

To všetko neznamená, že Kolíková v princípe nejde po správnej stope. Ide. Známa banalita, že ústava chráni nielen „strednoprúdové“, „konfekčné“ vyjadrenia, ale aj šokujúce a hlúpe, platí v prípade prvého dodatku americkej ústavy.
Na Slovensku však už existuje i toľko výnimiek, že je jedno, či ich bude desať, alebo jedenásť.