Žilinku sú plné médiá, jednu omšu však pridať musíme. Jeho výlet do Moskvy bol vypadnutím z roly aj sám osebe, bez ďalšieho kontextu. Násobne väčším však podpis spolupráce v kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa predstavil v nečakanej role geopolitického záškodníka.
Ústrednou blamážou nie je partner zo sankčného zoznamu USA aj EÚ, o ktorého prokurátorských kvalitách by vedeli dlho rozprávať ruskí politickí väzni. Ešte „blamážovejšie“ je, že uzavrieť kybernetickú zmluvu s Rusmi je ako podpísať dohodu o potieraní islamizmu so Saudskou Arábiou.
Taká tajná služba, ktorá by mala pochybnosť, že Rusko kybernetickými útokmi šíri zámerne chaos, destabilizáciu a kultúrne vojny, na Západe už dávno neexistuje. Predovšetkým ako reakciu na ruské „aktívne operácie“ prijalo NATO rezolúciu, v ktorej definovalo kyberpriestor ako štvrtý bojový priestor – po vzduchu, mori a pevnine, kde sa na útoky bude hľadieť ako na všetky iné agresie proti integrite štátov.
