Niekedy sa pritrafí deň, keď môžeme aj Vladimirovi Putinovi zaželať, aby sa správal ako chladný cynik a bez ohľadu na mravné zásady urobil, čo je preňho najvýhodnejšie. Teda aby si z hlavy vyhodil útok na Ukrajinu, čo by bola mimoriadne drahá záležitosť – vojensky, politicky, diplomaticky aj hospodársky.
Už pri zavádzaní prvých protiruských sankcií sa s obľubou šíril motív, ktorý si môžeme zhutniť do hesla, že keď Rusi prežili blokádu Leningradu, asi ich nezlomia drahšie jogurty.
No. Tvári sa to ako dejinná múdrosť, čiže tá paralela kríva na všetky nohy, až by sa dalo povedať, že to je sprostosť. Zďaleka nie všetci tú blokádu totiž prežili a všelikto by asi aj kapituloval, keby mal tú možnosť. Napokon, keď už sa Wehrmacht hotoval na prehliadku Kremľa, chodilo to po rozume aj samému Džugašvilimu, všakže.
