SME

Nehovorme len o nízkej kvalite vysokých škôl

Omyly a blúdenie ministerstva školstva čoraz viac vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania.

Slávnostné otvorenie 101. akademického roka 2019/2020 v Aule Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. (Zdroj: SITA/Branislav Bibel)

Autor je univerzitný profesor, bývalý predseda a člen Akreditačnej komisie

Vláda schválila novelu zákona o vysokých školách napriek oprávneným protestom akademickej obce. Týkali sa prevažne oklieštenia akademickej samosprávy, zvýšenia kompetencií správnych rád, potlačenia významu fakultných vedeckých rád a senátov atď.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Verejné vysoké školy sú dotované zo štátneho rozpočtu, takže vplyv ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a vlády na ich chod je legitímny. Ministerstvo má silné kompetencie aj bez ďalšej novely, len ich zmysluplne nevyužíva.

Kvalitu potopil dôraz štátu na kvantitu

Za kvalitu vysokoškolskej vedy a vzdelávania zodpovedajú najmä vysoké školy samotné, ale zákony určujú prostredie, v ktorom pracujú. Ak vysoké školy dlhodobo dostávali dotácie od ministerstva školstva prioritne podľa počtu študentov, prispôsobili sa, a tak masové vzdelávanie potopilo kvalitu.

Vývoj fungovania vysokých škôl je potrebný, ale novela podstatné veci nerieši. Zastavili či odložili sa hodnotenia a podpora špičkovej vedeckej a umeleckej práce, nerieši sa diferenciácia škôl podľa poslania, deformujú sa pravidlá pre obsadzovanie miest docentov a profesorov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podiel HDP na chode vysokých škôl patrí medzi najnižší v Európskej únii a prostredie, v ktorom sa robí vysokoškolská veda a vzdelávanie, je v zlom stave. Infraštruktúra, možnosti kultúrneho a športového vyžitia tiež vplývajú na rozhodnutie študentov študovať v zahraničí. Nádejou sú prostriedky z Fondu obnovy.

Poslanie vysokých škôl ako vedeckých inštitúcií zdôraznila Európska komisia takto: „... takmer všetky technológie, produkty a úspechy, ktoré viedli k ekonomickému a komerčnému rastu a zlepšeniam kvality života, sú založené na základnom výskume ... väčšina základného výskumu sa uskutočňuje na univerzitách.“

Aj to viedlo Akreditačnú komisiu (v rokoch 1990 až 2019 poradný orgán vlády) k projektu Identifikácia špičkových vedeckých tímov. Od vlády sme čakali cielenú finančnú podporu špičkových tímov, ale bola skôr symbolická. A hlavne, dúfali sme, že projekt pomôže stlmiť „únik mozgov“.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C8N8H na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu