Až nespravodlivo zanedbávaným atribútom politického života je jeho vplyv na obohacovanie materčiny. Nie je tu priestor na všetky novotvary vykonávateľov vôle ľudu, tak sa odpichneme od skratky pre „samostatnú opozičnú ľavicovú politiku“ – SĽOP, s ktorou kedysi prišla SDĽ a dnes sa k nej hrdo hlási Robert Fico.
Teraz stačí oslí mostík a sme pri modifikovanom variante tohto modelu, ktorý vyznáva Richard Sulík, teda samostatnej koaličnej aliančnej politike, hovorme jej SKAP. Tá má podobu formulovania originálnych (čítaj infantilných až vyšinutých) predstáv o fungovaní sveta.

Pred desiatimi rokmi sa to vyznačovalo utkvelou predstavou, že Slovensko zhatí euroval, a tak spasí európsku ekonomiku, pričom oponentúra sa považovala za vlastizradu. Tentoraz sa zasa Sulík posťažoval, že ruská útočná vojna proti nášmu susedovi nám nebude brániť budovať s Moskvou vzťahy a sankcie škodia ekonomike.
No toto. A my sme si mysleli, že sankcie majú variť kávu a podržať dvere!