Kto zmočil ucho vo víkendových politických reláciách, musel sa pýtať, či skutočne ubehol týždeň času aj na Slovensku. Už druhé kolo debát rieši obrannú dohodu, čo by isto bolo v poriadku – prezidentka dodala doložkou téme novú rotáciu –, keby sme sa o máčny mak posunuli ďalej.
Teda bližšie k realite, ktorá sa ponad naše pomotané hlavy odvíja za hranicami.
Čo hovoria naši zástupcovia na priebeh rokovaní v Ženeve, ktoré pokročili o ďalšiu úroveň vyššie – od vyjednávačov k stretnutiu šéfov diplomacie, potom už len prezidentský formát –, čo neveští nič dobrého.

Čo súdia o pozícii nemeckého kabinetu, ktorý brzdí vyzbrojovanie Ukrajiny v rámci NATO? Nevciťujú sa nemeckí sociálni demokrati do záujmov Kremľa viac, než je dobré nielen pre ohrozené východné susedstvo EÚ, ale aj pre východnú časť Únie, ktorej bezpečnosť je položkou na Putinovom zozname?
Ako realistické sa ukazujú Macronove zámery bezpečnostnej suverenity EÚ – a napokon aj Merkelová takto hovorila – zoči-voči potenciálnemu konfliktu? Inými slovami, „prúser“ je za (našimi) dverami a Putin sa chce rozprávať len s Bidenom. Nemalo by nás vytáčať, že Únia v prípade konfliktu priamo na jej hranici nie je braná ako rovnocenný partner na dialóg?