Autor je filozof, pracuje v advokácii
Diskusiu o § 363 Trestného poriadku je takmer nemožné oddeliť od osoby, ktorá v súčasnosti na čele prokuratúry stojí, no ak má byť diskusia zmysluplná, mali by sme sa o to aspoň pokúsiť.
Tento text preto nie je primárne o Marošovi Žilinkovi. Je o znepokojivo málo zdôrazňovanom aspekte v diskusii o § 363, ktorý by však mal byť kľúčový.
Chceme odstrániť dôležitý opravný prostriedok?
Tento paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Generálny prokurátor môže konať na návrh v rámci mimoriadneho opravného prostriedku alebo aj bez návrhu z vlastnej iniciatívy.
Pri volaní po zrušení § 363 sa tak volá po odstránení jedného z opravných prostriedkov a po uzavretí jednej z ciest, ktorou sa dá dosiahnuť náprava nezákonných rozhodnutí či postupov. Inak povedané, bezprostredným dôsledkom zrušenia § 363 by bolo odstránenie jedného z inštitútov, ktoré majú chrániť občanov pred nezákonnou štátnou represiou, a teda v tomto rozsahu o vytvorenie väčšieho priestoru pre takúto represiu.
