Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Keď som sa minulé leto vracal so synom z Letnej filmovej školy, celú cestu sme sa v aute hádali, aké je skutočné poslanie filmu.
Syn, v zhode s Tarkovským či Viscontim, celkom presvedčivo argumentoval, že film má moc zmeniť človeka, a tak aj celé ľudstvo. A dodal, že režisér, ktorý sa prispôsobuje divákovi, nie je skutočným umelcom.
S tou druhou myšlienkou viac-menej súhlasím, ale nemyslím si, že by film či vôbec nejaké umelecké dielo niekoho niekedy zmenilo k lepšiemu. V tom som skeptický. Ľudstvo malo toľko príležitostí... a nič. Trebárs vojna bola pred Goyom a bola aj po ňom.
Ja som tvrdil, v súlade s Lasicom, Horníčkom či Tarantinom, že film vznikol ako zábava, rozptýlenie pre diváka. Napokon, to isté si myslím o všetkých druhoch umenia.
Syn mi oponoval, že Kieślowského Krátky film o zabíjaní v osemdesiatych rokoch minulého storočia zrušil trest smrti v Poľsku. Možno má pravdu.
