Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Keď sa otvoril príbeh zneužívania detí (vlastne zatiaľ vieme iba o dievčatách) v detskom tábore Chachaland a konečne sa začalo hovoriť o tom, že sexuálne násilie a zneužívanie môžu mať aj inú ako surovú podobu, o jednom mimikry ostalo ticho.
O tom, keď to vyzerá ako láska.
Trestné oznámenie na kolegu?
"Nedeje sa to často, nie je to žiadna masovka, poznám len jeden, možno dva také prípady," poviete si. A potom vám v hlave naskočí ešte zopár ďalších, o ktorých vám niekto rozprával. No dobre, ale stále to nie sú desiatky.
Tie mladé ženy, na ktoré si spomeniete, mali "vtedy" pätnásť, šestnásť alebo sedemnásť rokov. Zákony hovoria, že už mohli mať vzťahy aj sexuálny život. A aj mali. Ibaže nie so svojimi rovesníkmi, ale so svojím učiteľom. S vychovávateľom v detskom domove. S vedúcim v tábore, s trénerom. So svojím lekárom.
A tí všetci v tom čase s nimi boli (ak zacitujeme priamo z Trestného zákona) vo vzťahu, ktorý sa definuje ako "starostlivosť" či "dozor".
