Autor je teológ a spisovateľ
Akým spôsobom nájsť rovnováhu, akými nástrojmi sa dopracovať k stavu, keď budeme síce stále rozbitá spoločnosť, no budeme schopní o sebe povedať, že sa považujeme za dospelú a vyváženú krajinu, kde sa otázkou vyváženosti zaoberajú všetci, považujú ju za svoju identitu, kde sa politici a verejný priestor stávajú opäť exkluzívnym miestom nie na pestovanie spoločenskej neurózy, pomstychtivosti, ale vrátia sa k svojmu pôvodnému určeniu a zmyslu tak, ako to mysleli prví spoločenskí ľudia - Gréci, teda k čistému a predvídateľnému nástroju na udržiavanie našej stálosti a vyrovnanosti?
Keďže sme si, ako hovorí klišé, v skutočnosti žiadne historické lekcie neosvojili, pretože sme, ako mnohí iní Európania, stáli skôr mimo dejín a ich pohyb a smer sa nás až tak netýkal, keďže sme sa dokázali vyhnúť aj frontom aj veľkým civilizačným mobilizáciám, ako príklad našej vlastnej vyrovnanosti môže poslúžiť postava romantického básnika Samka Bohdana Hroboňa, v tej časti jeho života, keď sa ešte domnieval, že emancipácia slovenského myslenia pôjde cestou vzdelanosti a v niektorých prípadoch poéziou a istou predstavou o spoločnosti.
Pastierom recitoval Shakespeara
Samuel Bohdan veril všetkému, čo robil. Veril česko-slovenskej vzájomnosti, reformácii, veril starým jazykom a novej poézii, veril v existenciu Slovákov a Sloveniek, nepovažoval ich za rozprávkové bytosti, žil so svojimi pastiermi na lazoch na Liptove, zvyšky jeho salaša vidno ešte dnes, svojim pastierom recitoval počas svätojánskej noci Shakespearov Sen noci svätojánskej.
Dúfal, že jeho pastierikovia to ocenia, že sa im podarí pochopiť, čo on sám nechápal, keď im recitoval ako alchymickým stvoreniam, deťom ohňa a čerstvo spasených lúk, vzťah jazyka a zvukov prírody, robil to opakovane až do jeho definitívneho odvrhnutia a obvinenia z čarodejníctva, jeho, ktorý veril, že existuje súvis medzi mystickou náboženskou poéziou a modernou racionalitou.
V jeho stopách, v hľadaní slovenskej vyváženosti putoval k tragickému koncu aj Ján Lajčiak, evanjelický farár, intelektuál, zakladateľ modernej orientalistky, muž, ktorého jeho vlastná cirkev plná závisti, primitivizmu, zrádzajúc dedičstvo protihabsburgskej emancipácie nechala umrieť na zápal pľúc na Boci, ktorú miloval napriek tomu, že bola miestom jeho núteného exilu.
Obaja títo muži túžili po slovenskej otvorenosti. Nepristupovali k svetu ako k otrávenému tajomstvu, považovali cudzie jazyky za svoje a svoj jazyk za cudzí vo vzťahu k vtedajším autoritám a inštitúciám, ktoré ich napokon zlomili a priviedli k smrti.
