Autor je štátny tajomník MZVaEZ za stranu SaS
Hovorí sa, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Podobne to azda bolo aj s „mýtom“ o údajnom americkom sľube Sovietom, že sa Severoatlantická aliancia (NATO) po páde železnej opony a zjednotení Nemecka nebude ďalej rozširovať do strednej a východnej Európy.
Pravda je, že Američania na začiatku deväťdesiatych rokov nič také Moskve nesľúbili, čo onoho času potvrdil aj niekdajší sovietsky prezident Michail Gorbačov. Ani nemohli, keďže základným princípom suverenity každého štátu je aj právo slobodne sa rozhodnúť, s kým a ako chce spolupracovať.

Čo nasledovalo potom, sú už moderné stredoeurópske dejiny. V roku 1999 vstúpili do NATO traja naši susedia – Česko, Poľsko a Maďarsko, ku ktorým sme sa po porážke mečiarizmu a korekcii nášho zahraničnopolitického kompasu s oneskorením piatich rokov pridali aj my.
Ženeva, Brusel, Viedeň
Myšlienku o údajnej zrade Západu posledné roky vytrvalo šíri nielen prokremeľská propaganda a s ňou spriatelené dezinformačné weby, ale žiaľ, aj čelní predstavitelia súčasného vládneho režimu v Rusku a spolu s nimi tiež viacerí predstavitelia slovenskej opozície.