Autor je riaditeľom Inštitútu politického kapitálu, budapeštianskeho think-tanku, pôsobí tiež na viedenskom Inštitúte pre humanitné vedy (IWM)
Lockdowny, obmedzenia a zdravotnícke opatrenia už nejaký čas rozdeľujú západné spoločnosti.
Dokonca aj v európskych štátoch, kde je miera zaočkovanosti pozoruhodne vysoká, ako sú Španielsko (80 percent plne očkovaných), Taliansko (75 percent), Francúzsko (73 percent), Nemecko (71 percent) a Veľká Británia (70 percent), za posledné dva roky rastie nepriateľstvo voči lekárom a zdravotníckym profesiám.
Stále vede silno veríme
Únava, strata slobôd a v niektorých prípadoch aj zneužívanie covidu zo strany vlád sú skúškou trpezlivosti a úrodnou pôdou pre pseudovedu.
No napriek tlakom sa dosiaľ dôvera v odborné znalectvo vo väčšine Európy drží. Prieskum Eurobarometra z minulého roka odhalil pozoruhodne vysokú dôveru vo vedecké názory.
Vyhlásenie, ktoré krátko po zverejnení prieskumu vydala Európska komisia, oznamovalo, že „deväť z desiatich občanov EÚ (86 percent) si myslí, že celkový vplyv vedy a technológií je pozitívny“ a že občania v Európe jednotne vidia vedcov a ich vlastnosti, vrátane inteligencie (89 percent), spoľahlivosti (68 percent) a ochoty spolupracovať (66 percent) v pozitívnom svetle.
Vyše dvoch tretín (68 percent) respondentov uviedlo, že vedci by mali mať slobodu zasahovať do politických diskusií, aby podložili rozhodnutia dôkazmi. Takto sa to nepochybne deje v mnohých európskych štátoch, kde sa hlavní hygienickí a zdravotnícki poradcovia štátnych vlád stali z anonymov dennými zdrojmi informácií.
Tieto údaje, ako aj ďalšie prieskumy z ostatných dvoch rokov by naznačovali, že všetko je v poriadku. Je to však skutočne tak?
Menej vzdelanosti, nižšia dôvera
V prieskume sa už dá rozoznať znepokojivý podtón pochybností, najmä v krajinách, kde ostáva prijímanie vakcín katastrofálne slabé, ako na Slovensku (48 percent), v Rumunsku (41 percent) a Bulharsku (28 percent).
