Ako na tomto mieste nie prvý raz spomíname, porovnávanie sadzieb podľa Trestného zákona nie je najlepšia cesta, lebo často sa počet navrhnutých rokov za nejaký trestný čin dostane do logického rozporu s iným počtom navrhnutých rokov, ak sa len postavia vedľa seba.
Jednoducho sú to jablká verzus hrušky až uhorky.
No aj bez porovnávania s „naším človekom“ Ladislavom Bašternákom, ktorý páchal zločiny ťažkej spoločenskej škodlivosti a po troch rokoch odkráčal do svojej vily pod Slavínom, nikdy neohrozenej zabavením, treba opakovane a naliehavo hovoriť o slovenských trestoch za marihuanu.

Špeciálne pri tejto téme môžeme rovno zabudnúť už len na myšlienku, že by sme sa mohli porovnávať s civilizovanými krajinami, lebo patríme do myšacej diery.
V prípade Roba Džunka, ktorý strávil v lochu už tri roky (a vyšetrovacia väzba poskytuje omnoho horšie podmienky ako výkon trestu), sa nemožno vynačudovať nad tým, ako znel pôvodný rozsudok a druhý rozsudok, ako aj návrh prokuratúry.
Ako si vôbec sama pred sebou odôvodní daná prokurátorka svoj návrh na dvanásť a pol roka s maximálnym stupňom stráženia? Dobre sa s tým spí?