Sčítanie prinieslo v kolónke vierovyznanie mnoho radosti.
Ako vie každý milovník dobrých zvestí, čísla si možno vyložiť podľa chuti. Takže z cirkevných kruhov sa rinula šťastná novina, že Slovensko je stále väčšinovo katolícke a úbytok tých, čo zaškrtli toto vierovyznanie, nebol taký dramatický, ako neprajníci dúfali.
Priatelia sekularizmu mohli hlásiť s piesňou na perách, že ochota Slovákov povedať v anonymnom prieskume, že sú bez vyznania, sa výrazne zvýšila.
Závery sme teda počuli takéto: či už väčšinový obyvateľ chodí do kostola a zapája sa do cirkevného života, alebo nie, stále sám seba vníma ako katolíka. Dodajme, že často preto, lebo túto identitu získal krstom. Aby z cirkvi vystúpil, musí mať jednak motiváciu a k tomu aj informáciu, ako to urobiť, a musí venovať čas samotnému skutku.
Veriacich je menej, no na štátnej podpore sa nič nemení. Na čo cirkvi míňajú peniaze od štátu? Čítajte Ak by sme povedali, že pre férovosť sčítania by možnosť vystúpenia mala byť známa a dobre dostupná, boli by sme s veľkou pravdepodobnosťou označení za záškodníkov, ktorým napokon nejde o iné ako pripravenie Slovákov o túto krásnu a pre nich typickú zložku identity.
Áno, problémom totiž v našej verejnej debate a politickom živote nie sú počty na jednej a druhej strane, ale ochota hráčov baviť sa bez paranoje či zášti o vzťahu vierovyznania k inštitúciám, ktoré ho zastrešujú.
