Autor bol 40 rokov zamestnancom železníc, viedol Nezávislé kresťanské odbory Slovenska 1998 - 2006, pôsobí v strane ŠANCA.
Sme svedkami mnohých kritických slov na adresu našich železníc. A oprávnených. Príčinou je katastrofálna situácia v posledných dňoch, keď v celej sieti ŽSR bolo odrieknutých už takmer sto vlakov osobnej prepravy.
Dôvod? Nedostatok rušňovodičov.
Problémy našich železníc sa nabaľovali celé desaťročia, no žiadna vláda ich nedokázala prekonať. S nedostatkom pracovných síl naše železnice zápasia už desaťročia. Budovaním rýchlostného koridoru Bratislava – Košice na rýchlosť 160 km/h sa síce znížila potreba zamestnancov, no celý problém sa len oddialil.
Prečo nemáme rušňovodičov
Príčin je viac. Keďže na zamestnanca železníc sú kladené enormné nároky, tak aj vzhľadom na nie až také atraktívne mzdové ohodnotenie mladí ľudia nemajú veľký záujem o túto prácu. K príťažlivosti práce na železniciach neprispieva nepretržitá práca, práca cez víkend či cez štátne sviatky.
Keď sa pozrieme konkrétne na funkciu rušňovodiča, tak záujemca o túto prácu musí zvládnuť pred nástupom do zamestnania náročnú zdravotnú prehliadku, ešte náročnejšie psychotesty a napokon aj odbornú výučbu, najmä z prevádzkových predpisov.
Ďalšou príčinou je aj fakt, že priam zaniklo odborné školstvo, ktoré by vychovávalo zamestnancov prakticky pre všetky profesie na železniciach, ako sú výpravcovia vlakov, rušňovodiči, vlakoví dispečeri, vlakvedúci, odborníci do rušňových a vozňových dep či odborníci pre traťové hospodárstvo.
Podiel zodpovednosti na súčasnom nedostatku zamestnancov na železniciach majú však aj odbory pôsobiace na železniciach.
Na našich železniciach pôsobí jedenásť odborových centrál. Nedokázali však zabezpečiť pre svojich členov také mzdové ohodnotenie, ktoré by prinieslo atraktívnosť tohto povolania pre mladých ľudí. Tu vidieť nízku úroveň kolektívneho vyjednávania. Reálne mzdy železničiarov prakticky stagnujú, ak sa neznižujú.
