Autorka je režisérka
Keď som bola dieťa, nenávidela som nedeľu. Babka postavila o šiestej ráno na polievku, vykefovala baloniak a zaviazala si šatku na hlavu, rožtek presne v strede. Modlitebná knižka a koruna do zvončeka.
A potom sa začal teror. Chodila po izbách a vzdychala, odhŕňala závesy a vŕzgala dverami, aby zobudila celý dom. Dedko, obe tety a ja sme museli vstať a mašírovať do kostola, ktorý budil dojem mešity. Muži a ženy nešli spolu, to sa nepatrilo.
Najprv ženy obsadili loď a modlili sa. Dievčatá sa natisli dopredu, stáli ako sviece, plece pri pleci pod oltárom ako výstavka pôvabnosti. Ženatí chlapi obsadili chór. Komu už stav bedrových kĺbov neumožnil zdolať šikmé schody, zostali v sakristii.
Chlapci do pätnásť rokov miništrovali, ktorí sa nezmestili, posadali si na lavičku vedľa oltára. Mládenci zostali vonku a kompletne celú omšu prerečnili, ego a chlapácke reči ich zväčšili na rozmer, ktorý by sa dverami ani neprepchal.
