árstva Ľubomíra Haracha a šéfa predávajúceho podniku Štefana Czucza. Doterajšie výsledky skúmania tejto transakcie nasvedčujú, že minister Harach sa o kreslo zatiaľ nemusí báť.
Kľúčovú úlohu zohrá Úrad pre finančný trh, ktorý pripravuje správu o tom, či v súvislosti s predajom 21,24 percenta akcií VSŽ nedošlo na burze k špekulatívnemu znižovaniu ich ceny. V decembri 2001 sa cena akcií VSŽ pohybovala od 87 po 177 korún za kus. V súvislosti so vstupom Jukosu do Transpetrolu je zrejmé, že akcie sa predať museli. A ak sú pravdivé aj tvrdenia podpredsedu SMK Lászlóa Gyurovského, že v prípade nepredania akcií práve v decembri hrozil Transpetrolu cross-default (teda okamžitá splatnosť úverov), celý prípad naberá iné dimenzie. Vnútorná kontrola ministerstva hospodárstva hlási, že v súvislosti s predajom akcií nedošlo k porušeniu zákona. Transpetrol najprv za každú akciu zinkasoval dividendu 170 korún a potom ich predal po 160. Ak by Úrad pre finančný trh povolil vyrovnanie uzavretých obchodov s 21,24 percenta akcií VSŽ z 21. 12. 2001, čistý zisk Transpetrolu bude 333 miliónov korún. Aj keby úrad vydal k predaju negatívne stanovisko, ukazuje sa, že VSŽ nebudú môcť kúpiť celý 21,24-percentný balík vlastných akcií. Právnická kancelária White & Case tvrdí, že odkúpenie vlastných akcií bez súhlasu valného zhromaždenia o znížení základného imania by bolo v rozpore s Obchodným zákonníkom. Právnici upozorňujú, že podľa zákona by VSŽ mohli nadobudnúť najviac 10 percent vlastných akcií a vlastné imanie pritom nesmie klesnúť pod základné imanie. V tomto zmysle už Penta podala na súd návrh na „predbežné opatrenie zákazu nadobúdania vlastných akcií“.
