Autor je ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS a politológ
Už pri vstupe Slovenska do Európskej únie sme vnímali Európske investičné a štrukturálne fondy ako najlepšiu náplasť na riešenie mnohých problémov. S odstupom času, pri bilancii doterajšieho čerpania, musíme konštatovať, že ani zďaleka nie sme premianti.
Ani v rebríčku krajín EÚ, ani v porovnaní so štátmi V4.
Napokon, stačí porovnať čísla čerpania so štrukturálnymi problémami a je zrejmé, že každé programové obdobie máme problémy. Takmer 50-percentné nečerpanie v roku 2022, pričom do konca roka 2023 môžeme z končiaceho obdobia využiť viac ako 9,3 mld. eur, je problém.
Minulý rok sme boli svedkami, ako sa záväzný harmonogram výziev v rámci Integrovaného operačného programu počas dvanástich mesiacov menil päťkrát!
V operačnom programe Kvalita životného prostredia máme mesiace na dočerpanie 1,6 miliardy eur. V operačnom programe integrovaná infraštruktúra máme ešte niekoľko mesiacov "na účte" 3,5 miliardy eur.
Za neodkanalizovanie územia platíme pokuty. Za dlhodobé neriešenie odpadového hospodárstva máme nad sebou ďalšie sankcie. Mnohoročné neriešenie environmentálnych záťaží vystaví účet na zdraví aj ďalším generáciám.
Ak ešte spomenieme chýbajúce eurofondové výzvy a nezabudneme dodať, že neraz korekcie pri implementácii projektov končia na súdoch, ktoré samosprávy vyhrávajú, to všetko podčiarkuje eurofondovú depresiu, nedôveru, nezáujem a oprávnenú potrebu poobzerať sa po iných finančných nástrojoch.
Mimochodom, už rok sme mohli čerpať financie z nového programového obdobia. Pravda je, že Brusel doteraz nedal Slovensku povestnú zelenú. Ani nové obdobie sme teda nezačali šťastne.

Vyššie spolufinancovanie nepomôže
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pred koncom roka bol zverejnený materiál – návrh spolufinancovania eurofondov. S ním sa vo všeobecnosti súhlasiť nedá.
Z pravidiel financovania v rámci menej rozvinutých regiónov vyplýva pre územné samosprávy stopercentné zvýšenie spolufinancovania v porovnaní so súčasným programovým obdobím.