Spôsob, akým generálny prokurátor Maroš Žilinka lezie koalícii (s výnimkou Sme rodiny) na nervy, je v mnohom veľavravný. Lenže okrem toho, že všeličo hovorí o samotnom Žilinkovi, široko vypovedá aj o koalícii a jej pripravenosti na vládnutie.
Teraz sa nebudeme sporiť, do akej miery je vhodné, aby sa Žilinka v Moskve bratal s ruským generálnym prokurátorom zo sankčného zoznamu, dohadoval s ním spoluprácu, ani o jeho spôsobe tvorby zahraničnej politiky.

Sú to legitímne témy a je v poriadku, keď všelikoho rozčuľujú, ale necháme si ich na inokedy.
Príznačné je koaličné rozčarovanie, že si zvolili človeka, ktorý sa správa inak, ako si predstavovali, a rozvíjajú úvahy, čo s tým.