Dnes popoludní parlament začne rokovať o Obrannej dohode SR a USA. Politická debata dávno prerástla význam samotnej zmluvy, v skutočnosti ho zatienila. Budem apelovať na zákonodarcov, osobitne poslancov a poslankyne vládnej koalície, ale aj na verejnosť: nepomýľme sa, prosím.
O čom táto zmluva je a o čom nie, a prečo je vôbec na stole? Lebo chceme tak ako ďalších 23 štátov spolupracovať vo vojenskej oblasti so štátom, ktorý v rámci NATO nesie hlavnú zodpovednosť a ťarchu za našu bezpečnosť.
Dohoda hovorí o tom, za akých podmienok takáto spolupráca bude prebiehať, a dáva základ na investície do našej infraštruktúry. Preto hovorím, že je táto dohoda technická, a nie je tým, čo z nej spravila opozícia.
Teda nie je o amerických vojenských základniach. Nemení doterajšie platné pravidlá schvaľovania akéhokoľvek pobytu cudzích vojsk na našom území a nie je ani o trvalej prítomnosti ozbrojených síl USA na našom území.
Nie je o rozmiestňovaní jadrových zbraní na našom území. Nezakladá beztrestnosť za trestné činy spáchané na našom území. Neodovzdáva naše letiská ozbrojeným silám.
A tak, ako potvrdili obe zmluvné strany vo svojich priložených deklaráciách, dohoda zachová plný rešpekt Ústavy SR, našej suverenity, zákonov a medzinárodných záväzkov.
Debata, ktorá sa u nás vedie o technickej dohode, už ďaleko prekročila jej praktický aj politický význam. A sú tu podstatné súvislosti a dôsledky, ktoré v dezinformáciách a cielených klamstvách nesmú zostať nepovšimnuté.
1. Dohoda, ktorá je praktickým rámcom vojenskej spolupráce a logickým dôsledkom toho, ako chceme garantovať bezpečnosť a obranu, vyústila do najväčšieho a otvoreného sporu o zahraničnopolitickú orientáciu a zahraničnopolitickú pozíciu Slovenska od konca 90. rokov.
