Autorka je riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť
Pojem lobista má na Slovensku hanlivý význam. V minulosti sa spájal s neetickým, často až protizákonným korupčným správaním. No a lobizmu, teda presadzovaniu záujmov – často legitímnych, to u nás zostalo ako nepekná nálepka.
Funkcia lobistu však vie byť užitočná. Ak má jasné, transparentné a etické pravidlá, môže napríklad prispieť k lepším verejným politikám. Nehovorím o žiadnej teórii. Poznám to z vlastnej praxe.
Uviaznutí v obavách 90. rokov
V európskom prostredí je lobizmus činnosť legálna a legitímna. Tým, že je lobistov mnoho a etické i zákonné pravidlá sú jasne dané, je vo výsledku proces rozhodovania, v ktorom sa formujú politiky, otvorený a stále efektívny.
Na Slovensku sa – na základe negatívnych skúseností z 90. rokov a následných garnitúr, ktoré mali blízko ku korupcii a klientelizmu – snažíme striktne oddeľovať verejnú správu od biznisu. Je tu akási umelo vytvorená bariéra. Fiktívna prekážka, ktorá má naoko zabrániť korupcii.
Výsledkom je vytvorenie prostredia, v ktorom sa ochudobňujeme o cenné podnety, inovácie a skúsenosť z praxe. A tak sa často dostávame do situácie, keď síce pracovník ministerstva odolá pomyslenému tlaku biznisu, akademikov či mimovládnych organizácií, ale problémy sa následne ukážu v rozhodnutiach spiatočníckeho charakteru či v jeho aplikovateľnosti v praxi.
