Autor je profesor Claremont McKenna College, pôsobí tiež v Marshallovom fonde
Peking je možno vzdialený 6500 kilometrov od Kyjeva, ale jeho geopolitické záujmy v eskalujúcej kríze o osud Ukrajiny sú značné. Ak Rusko vpadne na Ukrajinu a vyvolá zdĺhavý konflikt s USA a ich západnými spojencami (hoci priama vojenská konfrontácia je nepravdepodobná), Čína má z tejto akcie jasný prospech.
Amerika bude nútená odkloniť strategické zdroje, aby sa postavila Rusku, a jej európski spojenci budú ešte neochotnejší dopriať sluchu naliehavým žiadostiam USA, aby sa pridali k spoločnej koalícii proti Číne.
Ak však americký prezident Joe Biden krízu upokojí tým, že vyhovie niektorým požiadavkám ruského prezidenta Vladimira Putina, Čína zrejme nakoniec skončí strategicky horšie.
Zatiaľ čo Putin zožne plody svojej nátlakovej diplomacie a Biden sa vyhne potenciálnej šlamastike vo východnej Európe, Čína sa ocitne v role jediného stredobodu americkej národnej bezpečnostnej stratégie.
Bude svet bez Ameriky pokojnejší? Čítajte Ba čo viac: po tom, ako Putin šikovne využil posadnutosť USA Čínou, aby obnovil ruskú sféru vplyvu, strategická hodnota jeho čínskej karty môže značne klesnúť.
Pre Putina je vytĺkanie politického kapitálu z Bidenových obáv, že ho vtiahnu do konfliktu s druhotným protivníkom (Ruskom), aby získal kritické bezpečnostné ústupky, riskantným, no bystrým ťahom.
No nariadiť inváziu na Ukrajinu – a tým sa fakticky dobrovoľne stať primárnym geopolitickým protivníkom Ameriky, aspoň krátko - až strednodobo – je sotva v záujme Kremľa.
Zdrvujúce sankcie Západu a vysoké náklady na boj proti povstaniu na Ukrajine by takmer s istotou Rusko významne oslabili a Putin by stratil doma na popularite a stal by sa závislejším od čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Čína skrýva karty
Zaujímavé je, že napriek veľkému významu ukrajinskej krízy pre Čínu je tamojšia vláda nesmierne opatrná, aby neodkryla karty. Hoci eskalácia napätia dominuje titulkom v západných médiách, Ukrajine sa dostáva len obmedzenej pozornosti čínskej tlače.
