Nikoho asi neprekvapil pondelkový mohutný angažmán generálneho prokurátora Maroša Žilinku v očakávaných zrážkach okolo schvaľovania obrannej dohody v parlamente.
Prv ako sa pokúsil predniesť v Národnej rade svoj apel proti zmluve, ohlásil sa na facebooku slovami "Nemôžem byť ticho", čo by mohla byť aj generálna psina. Človek je už navyknutý, že Žilinka je ticho pravidelne, keď treba niečo vysvetľovať, kým na iných poliach vykonáva zväzácku nadprácu.
Žilinka však veľmi rýchlo prestal byť smiešny, lebo neohrozene prekročil tabu, na ktoré zvyčajne nesiaha ani štandardná nacionalisticko-slaviansko-rusofilná reprezentácia a ktorým je okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Okupačná zmluva aj plot pred ambasádou. Žilinka opäť napadol dohodu s USA Čítajte Vyhlásenie, že pripravovaná obranná zmluva je pre nás nevýhodnejšia ako zmluva o dočasnej prítomnosti vojsk, podpísaná 16. októbra 1968, sa istotne zaradí do zlatého fondu najväčších nehorázností genproka a zaujme miesto v čestnej vitrínke Klubu pretieračov histórie.
Teraz vynechajme, že sa tento všestranný jedinec koncentroval výlučne na jurisdikciu, pre ktorú nevidel ani základné obrysy lesa.
