Autor je študentom magisterského programu so zameraním na vysoké školstvo na Oxfordskej univerzite a bývalý podpredseda Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ)
V posledných dňoch sa vo verejnom priestore pretriasajú možné predčasné voľby rektora na Univerzite Komenského. Na nájdenie a zvolenie kvalitného kandidáta na rektora by najväčšej univerzite vraj stačilo iba 63 dní.
Ako nedať vedieť, že sa hľadá šéf
Nešlo by však o žiadne prvenstvo. Pri predchádzajúcich voľbách rektora boli ostatné verejné vysoké školy ešte "efektívnejšie", trvalo im to priemerne len 58 dní. Na podávanie návrhov na kandidátov mala akademická obec len mesiac, iba päť škôl malo lehotu dlhšiu ako tridsať dní.
Rekordérom je Prešovská univerzita, ktorá na predkladanie návrhov nechala len sedem dní a najnovšie sa pridala aj Žilinská univerzita, ktorá v utorok 8. 2. 2022 zverejnila výzvu na navrhovanie kandidátov za osem dní.
Predpokladom práva na samosprávu by mal byť súlad so zásadami demokracie. Hoci viaceré inštitúcie demokratickú účasť na spravovaní školy formálne garantujú, reálne sa táto možnosť javí veľmi náročná. Okrem krátkych lehôt je problém aj so zverejnením informácií - treba po nich doslova pátrať.
A na záver treba mať odvahu vzoprieť sa zladenému vnútornému prostrediu akademického senátu a vedenia.
V zozbieraných údajoch o posledných voľbách rektora na jednotlivých vysokých školách vidieť, že len dve verejné vysoké školy by splnili navrhovanú minimálnu 90-dňovú lehotu na podávanie návrhov.
Nie je teda celkom prekvapujúce, že medzi všetkými sa nachádza iba jeden kandidát, ktorý predtým nepôsobil na danej vysokej škole (ale nezískal ani jeden hlas vo voľbách).
V jedenástich prípadoch rektor obhajoval svoju funkciu, ostatní kandidáti boli vo veľkej väčšine bývalí prorektori, dekani alebo aspoň vedúci katedry.
Samy sebe svetom
Predošlé skúsenosti s riadiacou funkciou sú určite výhodou, veľkým nedostatkom je však takmer nulová skúsenosť s pozíciou na inej škole. Napríklad v Británii je bežnou praxou pohyb funkcionárov medzi školami, čím dochádza k výmene skúseností a k vzniku nových podnetov na rozvoj.
V tomto zmysle sa jednotlivé školy na Slovensku uzatvárajú do seba, čo prináša skôr zachovanie súčasného stavu než nevyhnutný rozvoj inštitúcie.
