Autor je umelec a publicista
Ministrom Korčokovi a Naďovi môžeme vyčítať, že počas prípravy obrannej dohody s USA nevystupovali aktívnejšie a nechali opozíciu otráviť celú diskusiu atmosférou paranoje a nedôvery.
Prezidentke Čaputovej možno vyčítať interpretačnú doložku, ktorá do celého procesu viac pochybností vniesla, ako ich rozptýlila. Môžeme kritizovať premiéra Hegera za to, že keď vystupuje na obranu nášho prozápadného ukotvenia, nevyznieva dostatočne rázne a štátnicky.
Napriek týmto výčitkám faktom ostáva, že takmer všetci čelní predstavitelia štátu sa v posledných dňoch jednoznačne prihlásili k našej prozápadnej geopolitickej orientácii.
Výnimku predstavuje predseda parlamentu Boris Kollár. V jeho mentálnom svete síce umiestnenie vojakov západných spojencov predstavuje najlepšiu ochranu pred možnou vlnou utečencov, no ani to mu zjavne nestačilo, aby za obrannú dohodu hlasoval.
Spoločenská atmosféra, ktorá sprevádzala rokovanie o prijatí obrannej dohody v parlamente, naznačuje, že zahranično-politický konsenzus, ktorý sme na Slovensku roky považovali za istotu a samozrejmosť, sa po najbližších voľbách môže stať minulosťou.
Zatiaľ čo prozápadná časť obyvateľov krajiny sleduje dianie v pozícii svedkov, sily, ktoré nás tlačia do pozície periférie Východu, sa aktivizujú na všetkých frontoch. Od sociálnych médií cez ulicu až po priestor parlamentu.
