Slovenská politika je taká našská králičia nora v krajine za zrkadlom. Kto do nej vstúpi nepripravený, nájde miesto plné záhad, kde korytnačky tancujú polku, ohýbajú sa pravidlá logiky a neplatia základné konštanty zvyšku univerza, takže v závislosti od dohody myši, králika a húsenice môže byť pí pokojne aj tri. Alebo štyri.

Jestvuje však niekoľko základných poučiek, ktoré Alicke pomôžu nájsť základné orientačné body. Napríklad bezradného zúfalca spozná podľa návrhu meniť volebný systém (pozdravujeme do ZMOS-u a KDH), vraj aby mohli kandidovať ľudia „z regiónov“ – akoby doteraz nemohli.
Väčší pozor si však treba dávať na naozajstných hochštaplerov. Tí majú najrozmanitejšiu podobu, no bezpečným poznávacím znakom je ich intenzívna túžba zaviesť „účinné preukazovanie pôvodu majetku“ či hmotnú zodpovednosť politikov, ktoré prezentujú ako ťažiskový liek na spoločenské neduhy.