V strede konfliktu, ktorý beží už odvlani, sa stal významným medzníkom moment, keď Generálna prokuratúra rukou námestníka Jozefa Kanderu tesne pred podaním obžaloby špeciálnou prokuratúrou zasiahla bezprecedentným spôsobom do konania a pustila Vladimíra Pčolinského na slobodu.
Navyše vrátila celú vec do bodu nula.
Ako najčudnejšia zo všetkých čudných okolností nezvyčajného postupu sa javila skutočnosť, že prokurátori sa podujali hodnotiť dôkazy, a to prv, ako by sa bol stihol zhostiť tejto úlohy orgán na to určený, teda súd.
Ba čo viac, súdy mali v tej chvíli za sebou spolu štyri rozhodovania o zákonnosti a dôvodnosti trestného stíhania a dôvodnosti väzby – a štyrikrát ich potvrdili (Špecializovaný trestný súd plus tri senáty Najvyššieho súdu). Nestačilo.

Námestník Kandera rovnako vtedy zrušil aj obvinenie Zoroslava Kollára, dlhé roky nedotknuteľného právnika, ktorý však ostal sedieť vo väzbe v inej veci a pustili ho náhle vo štvrtok.
Mohli sme si kresliť jednoduchými šípkami, aké boli asi cesty myšlienky a realizácie „zachráňte vojaka Vladimíra“.